Hľadaný výraz: 2 samuel 3, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
1 Vojna medzi domom Saulovým a domom Dávidovým sa predlžovala. Dávid sa ustavične vzmáhal, kým dom Saulov stále upadal. 2 Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: prvorodený bol Amnón, syn Achínoam Jezreelskej, 3 druhý bol Kileáb, syn Abígajil, ženy po Nábalovi Karmelskom, tretí bol Absolón, syn Maaky, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja, 4 štvrtý bol Adónija, syn Chaggitin, piaty Šefatja, syn Abítal, 5 šiesty Jitreám, syn Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Hebrone. 6 Počas vojny medzi domom Saulovým a domom Dávidovým v dome Saulovom Abnér nadobudol vedúce postavenie. 7 Saul mal vedľajšiu ženu, Ajovu dcéru Ricpu. Išbóšet vyčítal Abnérovi: Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca? 8 Abnér sa veľmi rozhneval na Išbóšetovu poznámku a spýtal sa: Som azda nejaká judská psia hlava? Dodnes preukazujem priazeň domu tvojho otca Saula, jeho bratom a príbuzným. Do moci Dávidovej som ťa nevydal a ty mi dnes vyčítaš môj hriešny pomer s tou ženou? 9 Nech mňa, Abnéra, Boh prísne potresce, ak by som nesplnil to, čím sa Hospodin prísažne zaviazal Dávidovi, 10 že Saulovmu domu odníme kráľovskú moc a Dávidov trón nad Izraelom a Júdom upevní od Dánu po Beér-Šebu. 11 Išbóšet sa však zo strachu nezmohol ani na odpoveď Abnérovi. 12 Potom Abnér poslal svojich zástupcov k Dávidovi s odkazom: Komu patrí krajina? Navrhol mu: Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem nakloniť ti celý Izrael. 13 Dávid odpovedal: Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Mám však jednu podmienku: Neukazuj sa mi na oči, ak mi ešte predtým neprivedieš Saulovu dcéru Míkal. 14 Dávid vyslal k Saulovmu synovi Išbóšetovi poslov s odkazom: Vráť mi moju ženu Míkal, ktorú som získal za sto predkožiek Filištíncov. 15 Išbóšet dal pokyn, aby ju vzali jej mužovi Paltíelovi, synovi Lajišovmu. 16 Jej muž ju sprevádzal. Šiel za ňou s plačom až po Bachurím. Abnér mu povedal: Vráť sa! A on sa vrátil. 17 Abnér pri rokovaní so staršími Izraela vyhlásil: Už dávnejšie ste chceli mať Dávida za kráľa. 18 Teraz to teda urobte, lebo Hospodin o Dávidovi predpovedal: Prostredníctvom svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z moci Filištíncov a z moci všetkých jeho nepriateľov. 19 Abnér sa podobne vyjadril aj pred Benjamínovcami. Potom odišiel za Dávidom do Hebronu, aby mu oznámil všetko, na čom sa dohodol Izrael a celý dom Benjamína. 20 Keď prišiel Abnér spolu s dvadsiatimi mužmi k Dávidovi do Hebronu, Dávid usporiadal hostinu preňho a pre jeho družinu. 21 Abnér Dávidovi navrhol: Podujmem sa na úlohu zhromaždiť ku kráľovi, môjmu pánovi, celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, aby si mohol nad všetkými vládnuť podľa želania. 22 Nato prepustil Dávid Abnéra a ten v pokoji odišiel. Práve vtedy sa vracali Dávidovi služobníci s Jóabom z vojnovej výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Abnér však už nebol u Dávida v Hebrone, lebo ho prepustil a on odišiel v pokoji. 23 Keď prišiel Jóab s celým vojskom, čo bolo s ním, upozornili ho, že Nérov syn Abnér prišiel ku kráľovi a ten ho nechal pokojne odísť. 24 Jóab zašiel za kráľom a spýtal sa: Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér, prečo si ho nechal len tak odísť? 25 Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si miesta, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš. 26 Keď Jóab odišiel od Dávida, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Síra. Dávid však o tom nevedel. 27 Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Jóab ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha odvetou za krv jeho brata Asáela. 28 Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel, vyhlásil: Ja a moje kráľovstvo nenesieme pred Hospodinom nijakú zodpovednosť za preliatu krv Nérovho syna Abnéra. 29 Tá nech padne na hlavu Jóaba a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom, malomocenstvom, chodiaca o barlách, padlá v boji alebo trpiaca hladom! 30 Jóab a jeho brat Abíšaj zabili Abnéra, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asáela. 31 Dávid prikázal Jóabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra. Kráľ Dávid šiel za márami. 32 Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud. 33 Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev: Musel Abnér zomrieť ako nejaký šialenec? 34 Ruky si nemal sputnané, tvoje nohy neboli v okovách. Padol si ako zločincami zrazený. Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal. 35 Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo. 36 Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ. 37 V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, syna Nérovho, nevyšiel od kráľa. 38 Kráľ povedal svojim služobníkom: Či neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký muž? 39 Hoci som pomazaný kráľ, dnes sa cítim zoslabnutý. Títo muži, Cerújini synovia, sú tvrdší než ja. Nech Hospodin odplatí zločincovi podľa jeho zloby.

1

mail   print   facebook   twitter